Dať si za úlohu spracovať Malého Princa, nesmrteľné dielo francúzskeho spisovateľa Antoina de Saint-Exupéryho, si vyžaduje v dobe dnešných blockbusterov a Disneyho rozprávok určitú dávku odvahy. Režisér Mark Osborne sa po úspechu s Kung Fu Pandou rozhodol staviť na klasiku. A že nie hocijakú. O tom, či sa mu podarilo splniť očakávania, si môžete prečítať v nasledujúcich riadkoch.
Nie nadarmo sa hovorí, že Malý Princ je rozprávkou pre dospelých. Prekrásne, univerzálne a nadčasové myšlienky autora privádzajú do úžasu čitateľov aj 72 rokov po vydaní originálu v medzivojnovom období. Kniha a takisto aj film sú pretkané krásnymi metaforami a myšlienkami plnými ľudskosti, podávané nenúteným spôsobom, s ktorým nebude mať problém ani menšie dieťa.
Osbornova rozprávka sa rozhodla staviť na istotu a vo filme sčasti využila aj pôvodné ilustrácie z Malého Princa, ktoré na plátne magicky ožívajú a máte pocit, že ste sa ocitli v minulom storočí. To pravdepodobne aj bolo zámerom režiséra, pretože pôvodné ilustrácie opisujú dobrodružstvá Malého princa po jeho rozhodnutí opustiť asteroid B-612, jeho cestovaní a následnom stretnutí s pilotom na Sahare.
V rozprávke svet Malého princa dopĺňa normálny svet, ten náš, ktorého animácia je viac ako podarená. Ústrednými postavami sú malé dievčatko a jeho matka, ktorá si zo všetkého najviac praje, aby sa dcérka dostala na prestížnu školu a podriaďuje tomu všetko až do chvíle, kým sa nepresťahujú, a dievča si nájde priateľa v podobe bláznivého starčeka od susedov. Starček dievčaťu rozpráva tie najznámejšie príbehy o Malom princovi a o tom, ako sa stretli na Sahare, kde mu nakreslil ovečku. Z rozprávky si zoberie mnoho malý i veľký divák a film vás minimálne vyzve porozmýšľať o tom, kam sa to malé dieťa vo vás podelo.
Príbeh sprevádza naozaj skvelý soundtrack, na ktorom sa podieľal aj majster Hans Zimmer, a dokresľuje snový, fantazijný príbeh zimomravým spôsobom. Mená sú v rozprávke vynechané zámerne a podčiarkujú najdôležitejšiu myšlienku: „to, čo je dôležité, je očiam neviditeľné.“
Príbeh sa dostáva do zlomu, keď starčeka odvezú do nemocnice a dievčatko musí zobrať veci do svojich rúk.
Pokračovanie si už musíte vychutnať sami v kine, ale nechápte to úplne doslovne a do kina dotiahnite čo najväčší počet kamarátov, rodinu či deti. Po skončení premietania, ktorú sme v celej kinosále absolvovali v počte štyroch ľudí, som začul rachot z vedľajšej sály natrieskanej ľuďmi na nových Hunger Games a musel som sa pousmiať. A prišlo mi to aj ľúto Malého princa, ktorý si vašu pozornosť určite zaslúži. A keď už nie vašu, tak to urobte aspoň pre vaše dieťa alebo mladšieho súrodenca, zoberte ho do kina a neukráťte ho o posolstvo príbehu.
Verte mi, cesta domov bude v pochmúrnom decembri omnoho znesiteľnejšia.
Foto: thelittleprince.com
